Po dvoch rokoch som sa konečne dostal na Hriňovú, kde chodím veľmi rád, doslova ma to tam ťahá. Síce sa všade po okolí veľa stavia, modernizuje, ale prostredie Hriňovskýchj lazov má stále ešte nádych starých časov. S fotografiami ale spokojný nie som. Nevyšli mi ranné svetlá kvôli počasiu a večer keď som mohol fotografovať dlhšie, lebo som mal ubytovanie na Kokave som kvôli zdravotným problémom radšej skončil skôr a išiel do penziónu oddychovať. Fotografovanie je pre mňa čím ďalej tým zložitejšie, stojí ma to aj veľa energie a neustály stres aby sa mi nepohoršilo tak, že by som ostal trčať v bolestiach aj s autom v nejakej vzdialenejšej lokalite je veľmi zaťažujúci.