Prešlo desať rokov od chvíle keď som sa rozhodol zriadiť si vlastnú webovú fotogalériu a prezentovať týmto spôsobom svoje fotografie širokej verejnosti. Dovtedy som ich posielal prevažne na špecializované foto-servery, ale tam sa moja tvorba strácala v záplave množstva fotografií iných autorov a nepáčila sa mi veľmi konfliktná komunikácia pod fotografiami, ktorá sa na týchto foto-serveroch často viedla. Mnohé z nich asi preto aj neskôr zanikli.
V januári 2007 sa moju autorskú internetovú fotogalériu podarilo spustiť a postupne naplňať fotografiami. Zo začiatku som nemal konkrétne ciele ani ambície, keďže som bol neustále zavalený aj množstvom iných problémov a fotografovanie bol skôr relax a odtrhnutie sa od reálneho sveta v ktorom dominuje nekompromisný kapitalizmus a kde pre väčšinu ľudí predstavujú jedinú hodnotu peniaze, pričom slušnosť je skôr hendikepom ako prednosťou. Pred revolúciou som pracoval ako 4 roky ako fotoreportér a doteraz si neviem odpustiť ako som mohol skoro 15 rokov zanevrieť na fotografovanie a venovať sa podnikaniu, z ktorého som si odniesol okrem neveľkých úspor prevažne negatívne skúsenosti a veľké sklamanie od mnohých ľudí z môjho okolia.
Bolo veľmi ťažké nadviazať na predošlé fotografické roky, lebo sa prakticky všetko zmenilo. Technika je úplne iná ako čiernobiely film, alebo diapozitív a možnosti fotografie sú touto technikou teraz prakticky neobmedzené . Nestačí niečo len vyfotiť, ale je potrebné vedieť fotografiu aj v počítači spracovať a dať jej tú správnu atmosféru aby zaujala. Začínal som teda ako od začiatku a fotil prakticky všetko od chrobákov cez traktory, po portréty, ale postupne ma to viedlo hlavne k zobrazovaniu reálneho života na vidieku, techniky a ľudí pri práci. Okrem toho sa ale nevyhýbam žiadnemu motívu a aj teraz po desiatich rokoch keď vidím chrobáka na kvete tak si ho vyfotografujem a dám na stránku aj keď viem že takými fotografiami je internet zaplavený. Mojim snom je raz vytvoriť fotografiu, ktorá by sa dostala do povedomia a ako autora by ma trochu tvorivo posunula . Budem sa o to naďalej pokúšať, ale zároveň mi nechýba zmysel pre realitu a sebareflexiu, takže viem, že keď sa mi to nepodarilo za desaťročie tak už s pribúdajúcim vekom asi svojimi fotografiami dieru do sveta neurobím.
Našiel som si niekoľko obľúbených lokalít, ktoré nie sú od Košíc veľmi vzdialené aby som nemusel veľa utrácať na ubytovanie, kam chodievam pravidelne a snažím sa znalosťou prostredia plánovať čo asi chcem nafotiť. Dosť často neúspešne, keďže pre fotografovanie je dôležité svetlo motív a kompozícia, a tieto 3 súčasti dobrej fotografie sa nie vždy podarí vystihnúť naraz na jednom mieste. Pre dokumentárneho fotografa, ktorý nejde fotiť naisto konkrétnu udalosť je dôležité aj šťastie a toho by sa zišlo oveľa viac.
Všetky fotografie v mojej internetovej galérii sú výhradne zo Slovenska a to z východoslovenskej a čiastočne aj stredoslovenskej oblasti, ktoré sú pre mňa na cestovanie dostupné. O spoznávaní a fotografovaní iných krajín môžem len snívať, pretože cestovať do zahraničia v tom zdravotnom stave v akom sa už dlhšie nachádzam by bolo neprimerané riziko a nepatrím k ľuďom, ktorý si komplikujú život viac ako im ho komplikuje on sám .
Ako pribúdalo na stránke fotografií, tak ubúdalo úspor z ktorých som cestovanie financoval a aj môj zdravotný stav sa čoraz viac komplikoval. Som si ale istý, že bez fotografovania pri ktorom je človek často v prírode a pohybuje sa by som tu už dávno nebol . Posledné roky sa pokúšam nahromadené fotografie rôznymi spôsobmi aj finančne zužitkovať a ponúkam ich na predaj. Je to však veľmi zložité. Na Slovensku ste buď výnimočný fotograf, alebo máte dobré kontakty a keďže mi chýba aj jedno aj druhé tak je to s predajom biedne aj napriek tomu že stránka nemá zlú návštevnosť a odozvu.
Veľa fotografov žije hlavne z fotografovania svadieb, ale tieto služby si vzhľadom na zdravotný stav nemôžem dovoliť ponúknuť, lebo či budem o pár mesiacov zdravotne spôsobilý fotografovať, alebo znova ležať v nemocnici to je vo hviezdach ... Pokúšam sa preto získať aj nejaké sponzorské príspevky, ktoré by mi pomohli hlavne prefinancovať cestovanie. Myslím že pri tom množstve fotografií, ktoré v galérii mám si každý môže nájsť niečo čo by ho zaujalo a pýtať si za to drobný , dobrovoľný príspevok od návštevníkov stránky mi nepríde ako drzosť . Verím , že aj ľudí, ktorí sú ochotní podporiť ma bude časom pribúdať. Dnes pri dostupnosti fotografickej techniky už fotografuje skoro každý a preto si myslím, že ľudia dokážu oceniť ako je zložité vytvoriť niektoré fotografie, že to nie je len o tom niekde vyjsť , cvaknúť si a automaticky vytvoriť kvalitnú fotku .
Po desiatich rokoch mám na stránke skoro 8000 fotografií zväčša dokumentárneho charakteru , ktorých hodnota bude určite časom stúpať, lebo zobrazujú reálny život v danom období a nie sú ničím manipulované. Nemám úplný prehľad o ostatných autoroch, ale aspoň čo do počtu fotografií je táto foto-galéria jedna z najväčších na internete. Všimol som si, že moja webstránka sa za ten čas stala aj zdrojom inšpirácie v hľadaní motívov pre viacerých fotografov, z ktorých mnohí sú aj oveľa úspešnejší ako ja .
Za obdobie od spustenia stránky veľmi pokročila nielen technika spojená priamo s fotografovaním, ale prišli mobily s internetom , tablety a pre komunikáciu , či zviditelnenie autora sa stala nevyhnutná aj účasť na sociálnych sietiach. Množstvo ľudí už neprezerá fotografie len na klasickom stolnom počítač, ale práve na týchto mobilných zariadeniach. Preto bolo nevyhnutné aj moju webstránku prispôsobiť dobe a zainvestovať do novej , modernejšej formy prezentácie. Neviem ako dlho ešte budem môcť fotografovať, ale verím, že tu moja web-fotogaléria bude dlhšie ako ja. Kým sa to dá budem sa snažiť vytvoriť nové fotografie aby ju ľudia naďalej navštevovali aspoň raz za čas za čas a našli v mojich fotografiách to pozitívne a nostalgické videnie sveta, ktoré sa do nich usilujem dať.