NEMASTNÝ, NESLANÝ ROK 2018

Vytvoril som si takú malú tradíciu, že začiatkom  každého roka pridám jeden blog v ktorom by som zhrnul svoju fotografickú činnosť za rok predošlý. Ten 2018-ty bol taký  nemastný-neslaný pre mňa osobne z pohľadu fotografovania veľmi málo výrazný. Nie, že by som nezažil aj horšie časy , najmä keď som trávil týždne v nemocnici,  no aj teraz som dosť často musel “trčať “doma kvôli zdravotným problémom a k tomu všetkému čo mám sa mi podarilo chytiť štyrikrát chrípku, čo je už je aj riadna smola. Keď som potom niekde vycestoval tak v snahe vynahradiť si dlhšiu foto-pauzu  fotil som asi viac ako bolo “zdravé”.  Preto ani fotografií , ktoré počas roka pribudli na mojej stránke nebolo menej ako rok pred tým, ale tematicky boli menej pestré a veľa z nich bolo dosť podobných čo je logické, lebo “aktívnych” dní keď som sa venoval fotografovaniu bola možno polovica z toho čo kedysi . V podstate ma to neprekvapuje, lebo som večne “jednou nohou” v nemocnici a tak si čoraz menej trúfam sám odšoférovať dlhšie cesty. Možno je chyba, že teraz som začal pridávať z jednej témy na stránku oveľa viac fotografií za sebou ako kedysi a môže to ľudí , ktorí si moju tvorbu prezerajú aj nudiť, ale čo už je to pre mňa práca , baví ma to a chcem aby za mnou bolo niečo vidieť. 
Na posielanie mailov v ktorých pozývam známejších ľudí, alebo firmy na návštevu galérie s dobrovoľnou možnosťou aspoň symbolicky mi prispieť som už rezignoval. Dokonca som presvedčený, že u väčšiny z nich skončil môj mail v nevyžiadanej pošte bez prečítania, takže je to zbytočná a trocha aj deprimujúca činnosť.
Tematicky som ostal stále tam kde sa cítim najlepšie a to je fotografovanie emocionálne pozitívnych fotografií, ktoré sa na nič nehrajú , sú prvoplánové a každému pochopiteľné. Jednoznačne uprednostňujem fotografovanie ľudí a ich bežný život bez akéhokoľvek dodatočného štylizovania, ale to je čím ďalej tým zložitejšie, lebo tých čo poznám už mám toľkokrát vyfotografovaných a nových ľudí presvedčiť je čoraz ťažšie. Chýba mi viac zimných fotografií, ale zimu nemám rád. Riskovať prechladnutie obličiek si v tomto stave nemôžem dovoliť, lebo by som o nich už definitívne prišiel a tak vychádzam “do terénu” len keď to počasie umožní, lenže sú to potom prevažne fotograficky také "sterilné" atmosféry s ostrým svetlom.
  Nejakú výraznejšiu fotografiu, ktorá by moju tvorbu posunula aspoň o krok ďalej som v roku 2018 bohužiaľ svojimi fotoaparátmi nezachytil.  Uspokojili ma niektoré portréty z okolia Hriňovej a tradične sa mi dobre fotografujú jarné práce v Lendaku, kde je pri dobrom počasí nádherná kulisa pozadia tvorená štítmi Vysokých Tatier. Tatry boli aj budú pre mňa jedným z hlavných motívov. Vždy sa snažím vyjsť nie len po vysokohorskú chatu, ale aj na sedlá, ako kedysi, ale srdce už štvrtý či piaty rok nedovolí vyjsť pešo nad 2000 metrov. Menej som sa venoval aj Spišskému hradu, ale z neho už mám  toľko veľa fotografií, že niečo nové, iné  a neopozerané je čím ďalej tým ťažšie vyfotografovať. Teší ma, že ma hlavne v októbri a začiatkom novembra neprišli na mňa vážnejšie zdravotné problémy  a tak som jeseň využil na niekoľko jedno a dvoj dňových ciest . Keďže patrím k vášnivým hubárom tak 2018 patril k tým  slabším rokom, pretože leto aj jeseň boli v okolí Košíc príliš suché. Nemyslím si že ešte zažijem to, čo som zažil na jeseň roku 2017, keď bola asi najlepšia hubárska sezóna v mojej skoro 50 ročnej hubárskej kariére.
V období, keď mi zdravotný stav nedovolí vycestovať som začal  intenzívnejšie sledovať politiku v médiách a na sociálnej sieti. Nepoznám osobne žiadneho politika ani nemám motiváciu niekomu nadržiavať aj keď ľavicové myslenie nezapriem, veď som ho mal aj kedysi dávno keď som podnikal a kto ma pozná tak vie, že som dodržiaval pravidlá a nevyvyšoval sa nad ostatných . Píšem len krátke komentáre na základe vlastných záverov, ktoré si vytváram kritickým myslením. Je veľmi užitočné konfrontovať svoj názor s názormi iných ľudí, lebo tak si ho môžem aj korigovať a  je v podstate iba mojim uhlom pohľadu, lebo mnohé fakty poznám len sprostredkovane. Pomáha to sa odreagovať a nesústrediť  sa len na choroby a nepríjemnosti s nimi spojené,  lenže prináša to v tejto šialenej dobe aj negatívne vedľajšie efekty. Ľudia sú neuveriteľne silno polarizovaní a zmanipulovaní ako asi ešte nikdy predtým a väčšina už nie je ochotná vzájomne sa rešpektovať ak niektoré skutočnosti posudzujete rozdielne, čo by malo byť úplne normálne a prospešné vývoju. Výsledkom je napríklad aj  taká skutočnosť, že vám napr. na novoročný pozdrav neodpovie skoro tretina vašich známych. No čo už, zažil som veľa zlých a aj oveľa horších vecí a predpokladám že tu už dlho nebudem “strašiť”, tak beriem veci ako sú a neriešim ich. Viac ma trápi, že mi začiatkom januára poslal energetický monopol faktúru so 70 Eurovým nedoplatkom za elektrickú energiu, na ktorý nevidím logický dôvod, lebo mi nič nové v domácnosti nepribudlo a snažím sa šetriť. No ale hádajte sa s monopolom, dá sa len zaplatiť a zanadávať si. O to ale menej budem môcť na jar cestovať, lebo je to pre mňa dnes” horibilná” suma.
 
Do nasledujúceho roku si už pre istotu nedávam žiadne plány ani predsavzatia, lebo od decembra 2018 do polovice januára 2019, keď tento mini-blog píšem som bol vonku len zopár krát a aj to viac-menej len na zdravotnej prechádzke nie na konkrétnej  foto-akcii. Budem vďačný za každý deň ktorý strávim v prírode, alebo medzi ľuďmi s fotoaparátom na krku ...