Keď som písal zhruba pred rokom bilanciu mojej fotografickej sezóny 2019 už som bol mentálne nastavený , že bude posledná. Mimoriadne vážne zdravotné problémy totiž vôbec nenasvedčovali tomu, že sa z nich ešte na čas čiastočne vymocem. Do toho všetkého prišla pandémia a tak som nemohol absolvovať ani mnohé odborné lekárske vyšetrenia, keďže nakazenie sa koronavírusom by som určite neprežil, lebo moje vnútorné orgány boli v takom zlom stave, že by nezniesli antibiotiká ani iné ťažšie lieky. Nakoniec som sa na moje prekvapenie nejako pozbieral, síce o 10 kíl ľahší , ale podarilo sa mi niekoľkokrát vycestovať za fotografovaním. V lete som dokonca absolvoval niekoľko menej náročných vysokotatranských chodníkov a aj keď na počasie som nikdy nemal šťastie, lebo bolo buď až príliš pohľadnicové ,alebo veterné, no niečo som predsa len nafotil . Najhoršie je že moje najobľúbenejšie motívy , fotografovanie ľudí pri práci s technikou a zvieratami, alebo bežné zábery zo života na lazoch do veľkej miery obmedzila pandémia a vo vlastnom záujme som aj pri tých málo fotografiách týchto motívov urobených v 2020 musel dodržiavať od ľudí odstup. Kvôli pandémii boli zrušené všetky folklórne festivaly kam som chodieval a kde sa vždy dalo urobiť veľa záberov ľudí. Minulý rok bol teda jeden z najhorších za posledné desaťročie a to som už kadečo v súvislosti so zlým zdravotným stavom prežil . Na predaj fotografií som už rezignoval. Občas sa mi niečo predať podarí , ale fotobanky väčšinu jednotlivcov ako ja úplne, ktorí predávajú hlavne ilustračné fotografie zlikvidovali. Nad tým, že ma sociálne siete pripravili skoro o 80% návštevníkov stránky ani nemá zmysel lamentovať, ľudia sú skrátka stádovitý druh a volia vždy keď môžu skratky. A bol to aj prvý rok, keď mi neprišiel na účet žiaden sponzorský príspevok, čo ma v čase hospodárskej krízy a pandémie vlastne ani neprekvapuje, takže moje možnosti na cestovanie v roku 2021 sú výrazne obmedzené kvôli režijným nákladom . Uvidím čo rok 2021, prinesie, nemá zmysel robiť si v tejto situácii nejaké plány, navyše sa mi opäť o niečo zdravotne pohoršilo aj keď to nie je až také drastické ako pred rokom o takomto čase.Ostalo zo mňa už len necelých 60 kilogramov, čo je pri výške 182 centimetrov výzor človeka preživšieho koncentračný tábor .. Veľmi negatívne vplývajú na moje fotografovanie aj opatrenia vlády proti pandémii, lebo tá núti ľudí ako ja testovať sa, čo je pre mňa rizikové a tak som musel ostať doma aj v fotograficky najlepšom inverznom období začiatkom novembra 2020. Niekedy mám pocit že celé toto obdobie v intervale posledného jeden a pol roku je nejaký zlý sen , z ktorého sa raz prebudím , ale žiaľ nie je. Je do dosť deprimujúce, ale problémy má dnes veľa ľudí a viem, že môže byť aj horšie ..