Celý rok 2021 bol z pohľadu toho, čo sa dialo vlastne iba pokračovaním predchádzajúceho roku. Prekvapili ma len tri veci. Tá prvá, že ešte stále žijem aj keď je u mňa dosť veľké podozrenie už aj na onkologickú diagnózu, no vzhľadom na to, že bola pandémia a že vlastne ani nechcem, presne vedieť čo mi je ,nešiel som na odborné vyšetrenia ktoré by podozrenie mohli potvrdiť. Možno sa to niekomu bude zdať nelogické, ale po tom čo som posledných 10 rokov v súvislosti so svojimi zdravotnými problémami prežil je pre mňa vždy lepšie mať nádej, že to tak nie je ako poznať surovú realitu, lebo mám aj iné vážne diagnózy. Stále sa snažím vyzdravieť , lebo verím, že aj náhody typu “zázrak” môžu existovať, no celé je to samozrejme veľmi náročné na psychiku a je zložité vyhnúť sa depresívnym náladám. Druhé prekvapenie je , že keď som viezol mamu na test protilátok pred treťou dávkou vakcíny proti koronavírusu, dal som si ho urobiť tiež a zistilo sa, že som prekonal jednu z variant covidu 19. Očkovaný samozrejme nie som, lebo žiaden lekár mi nie je schopný garantovať, že ma v takom stave v akom som vakcína úplne nedorazí a nikto by asi netipoval, že také ochorenie vôbec prežijem , možno je to aj tým, že mám cca 20 kg podváhu a poctivo som bral všetky doporučené vitamíny. Vlastne ani neviem presne kedy som ho prekonal, lebo príznaky podobné chrípke so zvýšenou teplotou mávam bežne viackrát za rok , niekedy mám zvýšenú teplotu aj keď nemám žiadne respiračné problémy , lebo moje telo bojuje s kade čím vrátane divných alergií. A tretie, to najpozitívnejšie prekvapenie minulého roku je to, že som dostal viacero sponzorských príspevkov pre moju fotogalériu, bez ktorých by som už ťažko vedel cestovať autom za účelom fotografovania, lebo ma finančne drví inflácia a predaje fotiek už sú takmer na nule, čo som písal aj v predošlých blogoch. Nesmierne si to vážim a doslova ma pomoc do týchto ľudí dojala, lebo každý dnes prežíva ťažké obdobie. Takých ako ja úplne prevalcovali fotobanky, čiže globalizácia. Keďže okrem leta boli všade pandemické opatrenia ,už druhý rok za sebou som nebol fotografovať na viac ako jednodňovku. Aj keď ďaleko kvôli zdraviu chodiť nemôžem, do zahraničia nechodím už dlhé roky vôbec, tie dvoj-troj dňové pobyty boli aj dobrou zmenou prostredia čo mi prospievalo. Fotografií som spracoval asi toľko ako v predošlý rok a nepodarilo sa mi zachytiť nič čo by sa dalo považovať za mimoriadne, ale zopár slušných záberov som do galérie pridal . Teraz kvôli pandemickým opatreniam fotím ľudí len sporadicky, keďže nechcem nič porušovať a radšej si držím odstup. Uvidím ako to pôjde ďalej. Prvoradé je pre mňa samozrejme aby som to ešte zdravotne nejako zvládol , ale lepšie to už určite nebude , to je mi jasné, lebo je tu aj faktor pribúdajúceho veku, ktorý začínam cítiť čoraz viac. Takže ako posledné roky...nič v dlhodobom horizonte neplánujem, žijem zo dňa na deň a dúfam, že sa vrátim na tých pár obľúbených miest urobiť nové fotografie ak mi to zdravotný stav umožní.