Tmavé mraky v pozadí neveštili nič dobrého, tak namiesto vylihovania na lavičke som radšej po krátkom fotení okolia zdupkal k Zelenému plesu, kde som strávil zvyšok dňa. Napokon búrka síce neprišla, ale ani svetlo už neprialo fotografovaniu. Najviac ma mrzelo, že taká "dôchodcovská" turistika, ktorú som kedysi bral ako rutinnú prechádzku ma riadne vyčerpala. Silou vôle to však ešte ide aj keď srdce už občas štrajkuje. No a keď mi ešte osud nadelil ako "bonus" neustále sa tvoriace kamene v oboch obličkách, ktoré sa občas pohnú, tak môžete aspoň oceniť moje odhodlanie :)