Po zhruba hodine čakania padla pri kríži hmla a to ešte tým fotograficky najhorším spôsobom, keď bol Kriváň odkrytý ako posledný. Zažil som aj adrenalínový pocit, lebo široko ďaleko okrem mňa nikto nebol, v okolí kríža bol ešte teplý medvedí trus a v neveľkej diaľke som videl, že sa niečo hýbe a nevzďaľuje sa to. Až neskôr som zvieratá identifikoval ako pasúce sa srnky, no v hmle sa to nedalo špecifikovať.