Po polroku som sa 4. júna 2025  dostal opäť do Tatier a najviac ma motivovalo pozrieť ako sa má kocúr žijúci pri hoteli Solisko na Štrbskom plese, s ktorým som sa skamarátil minulý rok 1. decembra. Hotel do 15.júna rekonštruujú a tak bohvie kto ho prikrmuje, lebo vtedy mal pri dverách reštaurácie misku. Mačaciu konzervu, ktorú som mu doniesol zjedol behom pár minút. Nevedel som ho ale naaranžovať tak aby mal lepšie tatranské pozadie, lebo ho to vždy ťahalo smerom k hojdačkám a detskej šmýkalke, kde sa vyhrieval na rannom slnku. Snáď to nejako prežije aj ďalej, lebo vyzeral trochu podviživený. Je to dobrák, ktorý sa teší zo života, no nemá ho jednoduchý v zime a aj inokedy keď mu určite viacerí turisti dajú zjesť to čo by mačky vôbec jesť nemali.