Takto to dopadne, keď sa rodený smoliar, teda ja, po roku vyberie na Štrbské pleso fotografovať rozpadávajúce sa ranné hmly po predchádzajúcom daždivom dni. Prišiel som tesne po východe slnka a namiesto dynamickej atmosféry, pri ktorej by sa nad plesom stále objavovala a zanikala hmla, vyparovalo sa z vody a v pozadí by sa tlmene zobrazovali Tatranské štíty som dve aj pol hodiny počas najlepšieho svetla strávil beznádejným čakaním v jednoliatej hmle , ktorá sa potom rozpadla do zamračeného, svetelne nevýrazného počasia s nekľudnou hladinou plesa. Toľko námahy pri mojich zdravotných problémoch odhodlať sa na otočku do Tatier , také náklady na naftu  .. a nič poriadne som nenafotil.  Aj to by sa dalo psychicky ustáť, keby som stretol kamaráta - tigrovaného kocúra žijúceho v okolí hotela Solisko, ktorému som niesol na raňajky nejaké mačacie dobroty, ale nebol tam. Dúfam že sa mu nič nestalo.